I keď sa šamanizmus zvyčajne spája s primitívnym alebo divokým okolím, je jeho aplikácia v mestskom prostredí prirodzená a  potrebná.

Podľa havajského šamanského učenia všetky chorobné stavy sú podmienené stresom. Keď chceme pomôcť liečeniu, tak je veľmi užitočné spoznať zdroj stresu. Havajskí šamani pracovali hlavne s mysľou a telom. Nepoužívali bubny pre navodenie zmenených stavov vedomia a nepoužívali masky, aby nadobudli iné podoby alebo vlastnosti. Umenie dobrého šamana spočíva v hľadaní emócií, pocitu človeka a zároveň príčiny jeho osobného problému, či ochorenia. Pocity hnevu, strachu a ľútosti sú deštruktívne a stávajú sa hlavnou príčinou telesných, mentálnych, či duševných ochorení.

Medzi najčastejšie problémy patria: agresivita, alergie, bolesti hlavy a migrény, depresie, hyperaktivita, kožné ochorenia, neplodnosť, nespavosť, obezita, pomočovanie, strach, problémy  s učením, zajakávanie, závislosti. A pretože celý život človeka je informačne uložený v bunkovej pamäti, každý z nás si vytvára svoju databázu o svojom spôsobe života.

Plody mojej dlhoročnej práce venujem hlavne mladej generácii, ktorá potrebuje spoznávať skutočné tajomstvá prírody a zákonov života na zemi.

Hlavným pravidlom duchovnej hygieny a normálnej existencie človeka je láska ako najvyšší prejav jednoty a harmónie sveta. Podmienkou plnohodnotnej existencie človeka je neustály duchovný rast, ktorého základom musí byť láska ku vesmíru, láska k rodičom, k okoliu, k deťom a ku sebe. Len tak bude odpovedať harmónia sveta a prinášať človeku zdravie a radosť.

Mimoriadne nebezpečná je podvedomá agresia pre deti a mládež. Pozrime sa na filmy a rozprávky, ktoré prebiehajú v televíznych programoch a vnášajú do podvedomia vnútornú krutosť a detská podvedomá agresia niekoľkonásobne vzrastá. Kto bude zodpovedať za porušenie zákonov, za rozpad duše, psychiky alebo tela? A keď začne rozpad u detí vo veku jedného, či dvoch rokov, vedie to ku rozpadu a deštrukcii osobnosti a dieťa sa stáva menejcenným. Potom sa niet čomu čudovať, keď narastá kriminalita mládeže, počty detí s poruchami učenia a správania, závislostí,  ako aj iných civilizačných ochorení.

Hovorím o láske, nie o závislosti. Láskou je možné vyliečiť, závislosťou len uškodiť. Rodičia musia myslieť hlavne na dušu dieťaťa a potom na jeho telo. Preto pri ochoreniach detí závisí veľa na etike a dokonca i na stravovaní rodičov. Vylúčenie mäsa, alkoholu, sladkostí je pre rodičov dôležitejšie viac než pre deti. Je treba odstrániť hnev a zlosť na seba i okolitý svet. Aby sme dieťa pred chorobou uchránili, musíme pochopiť to zásadné – dieťa musí byť zdravé duchovne.

Vaša mestská šamanka Marikol

Objednávky na osobné konzultácie prijímam na tel.č. 0905 350 902,www.harmoniazdravia.eu

Každá spoločnosť poveruje dospelých úlohou a žiada od nich výchovu detí. Keď bola ľudská duša preskúmaná  do značnej hĺbky, vynorili sa na povrch obvinenia proti tím, ktorí boli považovaní za dobrodincov a ochrancov spoločnosti. A pretože takmer všetci dospelí ako celok sú buď matky, otcovia, učitelia, alebo opatrovníci detí, môžeme povedať, že dospelí ako celok sú obžalovaní a že spoločnosť, ktorá  zodpovedná za blaho detí je odsúdená. Je v skutku potrebné si uvedomiť, že výchova budúcej mladej generácie je celospoločenský problém. Prvá reakcia bude celkom isto protest a sebaobhajoba: „ Robili sme, čo sme mohli. Milovali sme svoje deti. Obetovali sme sa pre ne.“

Dospelí často nerozumejú deťom a tím pádom sú s nimi v trvalom konflikte. Náprava nespočíva v tom, že dospelí získajú nejakú novú intelektuálnu vedomosť, alebo že dosiahnu vyššej úrovne kultúry. Nie. Oni musia nájsť úplné iné východisko. Musia sami v sebe nájsť tú neznámu chybu, ktorá im bráni vidieť deti také, aké sú. Na takúto náročnú cestu je potrebné sa pripraviť a je nutné zaujať určitý postoj. Bez neho sa nedá ísť ďalej. Pokiaľ sme presvedčení, že sme urobili prvý krok a uverili sme, že dokážeme niečo, čo sa nám pôvodne zdalo nad naše sily, tak sme schopní prekonať priepasť medzi nami a  mladou generáciou.

Krehké prejavy detskej psychiky unikajú pozornosti dospelým, ktorí na ne nevedomky pôsobia.

To najtypickejšie pre náš systém výchovy a vzdelávania je dôraz, aký kladieme na prostredie. Taktiež úloha učiteľa je v našich školách neustále predmetom záujmu a debát. Učiteľ, ktorý by sa domnieval, že sa na svoju prácu môže pripraviť len štúdiom, by sa veľmi mýlil. Veľmi dôležitý je už jeho prístup k deťom. Deti často nerozumejú učiteľovi, nevedia sa brániť a prijímajú všetko, čo im povie. Nielenže prijímajú nespravodlivosť, ale sa cítia vinné, keď ich obviňujú. Učiteľ by si mal neustále uvedomovať túto skutočnosť. Pretože dieťa začne cítiť, že niečo nieje v poriadku a začne upadať do depresií a jeho psychika sa začne deformovať.

Vyžadujeme od detí, aby si vážili dospelých a dospelí si vyhradzujú právo súdiť a niekedy dokonca i ponižovať. Takýto prístup ku výchove a vzdelávaniu detí a mládeže pôsobí deštruktívne na ich zdravý rozvoj osobnosti. Učiteľ by nemal zabúdať, že jeho poslanie je vychovávať a vzdelávať. Mal by vložiť do svojej práce aj  pokoru, úctu a lásku.

Mentálne bloky vznikajú aj v školskom prostredí

Každým rokom pribúdajú počty detí s poruchami učenia i správania. Rovnako pribúdajú aj počty detí, ktoré majú alergie, či iné civilizačné ochorenia. Nezanedbateľné sú už aj počty detí, ktoré trpia závislosťami. Smutná je však aj tá skutočnosť, že práve nevhodné  školské prostredie a pedagógovia svojim nesprávnym prístupom  podnecujú deštruktívny rozvoj osobnosti a osobných schopností žiaka.

Mentálny  blok sa môže navonok prejavovať niečo ako psychoanalytici nazvali „neprekonateľný odpor“. Najskôr sa jedná o neprekonateľný odpor ku škole, učiteľom a nakoniec i ku spolužiakom. Potom už nezostáva žiadny priestor pre pozitívne ľudské vzťahy a dieťa sa celkom odcudzí nielen škole, ale i ľuďom okolo seba. Často si jedinci nesú mentálne bloky vzniknuté už v škole, celým svojim životom. Príkladom môže byť neprekonateľný odpor ku matematike, ktorý mnohí ľudia pociťujú po celý život. To isté sa môže prejaviť aj u iných školských predmetov. Kto z nás dospelých ponesie zodpovednosť za tieto chyby? Kto z nás si uvedomuje, že práve emocionálne ubližovanie napomáha ku vzniku  porúch učenia a správania, ako i ďalších civilizačných ochorení?

Doslov autorky

Spoločenská otázka detstva musí preniknúť hlboko do nášho vnútra. Musí prebudiť naše svedomie a vyprovokovať nás k činnosti.

Štrnásť rokov pracujem aktívne na projekte pomoc deťom s poruchami učenia a správania.

Moja práca mi ukázala, že, keď dám deťom lásku, dám im všetko. Lenže láska predstavuje aj pokoru, pochopenie a súcit. Občas sa stretnem s názorom, aké sú deti zlé a nezvládnuteľné. Ale verte tomu, že nikdy nieje dieťa bezdôvodne zlé  a je na nás dospelých odhaliť príčinu takého správania. Je potrebné si uvedomiť, že naše deti vychováva celá spoločnosť, v ktorej žijú a formuje ich osobnosť. Mali by si to uvedomiť všetci dospelí ako celok, či sú to matky, otcovia, učitelia, či opatrovníci detí. Veď nie nadarmo sa hovorí, že najlepšou výchovou dieťaťa je vlastný príklad dospelého.