Výchova a vzdelávanie detí ako celospoločenský problém

Už dlhšiu dobu sa problematika detstva teší intenzívnemu záujmu spoločnosti. Tento záujem, podobne ako iné rôzne ďalšie významné spoločenské zmeny, nebol vyvolaný jediným človekom, ale doslova vybuchol ako sopka.

Každá spoločnosť poveruje dospelých úlohou a žiada od nich výchovu detí. Keď bola ľudská duša preskúmaná  do značnej hĺbky, vynorili sa na povrch obvinenia proti tím, ktorí boli považovaní za dobrodincov a ochrancov spoločnosti. A pretože takmer všetci dospelí ako celok sú buď matky, otcovia, učitelia, alebo opatrovníci detí, môžeme povedať, že dospelí ako celok sú obžalovaní a že spoločnosť, ktorá  zodpovedná za blaho detí je odsúdená. Je v skutku potrebné si uvedomiť, že výchova budúcej mladej generácie je celospoločenský problém. Prvá reakcia bude celkom isto protest a sebaobhajoba: „ Robili sme, čo sme mohli. Milovali sme svoje deti. Obetovali sme sa pre ne.“

Dospelí často nerozumejú deťom a tím pádom sú s nimi v trvalom konflikte. Náprava nespočíva v tom, že dospelí získajú nejakú novú intelektuálnu vedomosť, alebo že dosiahnu vyššej úrovne kultúry. Nie. Oni musia nájsť úplné iné východisko. Musia sami v sebe nájsť tú neznámu chybu, ktorá im bráni vidieť deti také, aké sú. Na takúto náročnú cestu je potrebné sa pripraviť a je nutné zaujať určitý postoj. Bez neho sa nedá ísť ďalej. Pokiaľ sme presvedčení, že sme urobili prvý krok a uverili sme, že dokážeme niečo, čo sa nám pôvodne zdalo nad naše sily, tak sme schopní prekonať priepasť medzi nami a  mladou generáciou.

Krehké prejavy detskej psychiky unikajú pozornosti dospelým, ktorí na ne nevedomky pôsobia.

To najtypickejšie pre náš systém výchovy a vzdelávania je dôraz, aký kladieme na prostredie. Taktiež úloha učiteľa je v našich školách neustále predmetom záujmu a debát. Učiteľ, ktorý by sa domnieval, že sa na svoju prácu môže pripraviť len štúdiom, by sa veľmi mýlil. Veľmi dôležitý je už jeho prístup k deťom. Deti často nerozumejú učiteľovi, nevedia sa brániť a prijímajú všetko, čo im povie. Nielenže prijímajú nespravodlivosť, ale sa cítia vinné, keď ich obviňujú. Učiteľ by si mal neustále uvedomovať túto skutočnosť. Pretože dieťa začne cítiť, že niečo nieje v poriadku a začne upadať do depresií a jeho psychika sa začne deformovať.

Vyžadujeme od detí, aby si vážili dospelých a dospelí si vyhradzujú právo súdiť a niekedy dokonca i ponižovať. Takýto prístup ku výchove a vzdelávaniu detí a mládeže pôsobí deštruktívne na ich zdravý rozvoj osobnosti. Učiteľ by nemal zabúdať, že jeho poslanie je vychovávať a vzdelávať. Mal by vložiť do svojej práce aj  pokoru, úctu a lásku.

Mentálne bloky vznikajú aj v školskom prostredí

Každým rokom pribúdajú počty detí s poruchami učenia i správania. Rovnako pribúdajú aj počty detí, ktoré majú alergie, či iné civilizačné ochorenia. Nezanedbateľné sú už aj počty detí, ktoré trpia závislosťami. Smutná je však aj tá skutočnosť, že práve nevhodné  školské prostredie a pedagógovia svojim nesprávnym prístupom  podnecujú deštruktívny rozvoj osobnosti a osobných schopností žiaka.

Mentálny  blok sa môže navonok prejavovať niečo ako psychoanalytici nazvali „neprekonateľný odpor“. Najskôr sa jedná o neprekonateľný odpor ku škole, učiteľom a nakoniec i ku spolužiakom. Potom už nezostáva žiadny priestor pre pozitívne ľudské vzťahy a dieťa sa celkom odcudzí nielen škole, ale i ľuďom okolo seba. Často si jedinci nesú mentálne bloky vzniknuté už v škole, celým svojim životom. Príkladom môže byť neprekonateľný odpor ku matematike, ktorý mnohí ľudia pociťujú po celý život. To isté sa môže prejaviť aj u iných školských predmetov. Kto z nás dospelých ponesie zodpovednosť za tieto chyby? Kto z nás si uvedomuje, že práve emocionálne ubližovanie napomáha ku vzniku  porúch učenia a správania, ako i ďalších civilizačných ochorení?

Doslov autorky

Spoločenská otázka detstva musí preniknúť hlboko do nášho vnútra. Musí prebudiť naše svedomie a vyprovokovať nás k činnosti.

Štrnásť rokov pracujem aktívne na projekte pomoc deťom s poruchami učenia a správania.

Moja práca mi ukázala, že, keď dám deťom lásku, dám im všetko. Lenže láska predstavuje aj pokoru, pochopenie a súcit. Občas sa stretnem s názorom, aké sú deti zlé a nezvládnuteľné. Ale verte tomu, že nikdy nieje dieťa bezdôvodne zlé  a je na nás dospelých odhaliť príčinu takého správania. Je potrebné si uvedomiť, že naše deti vychováva celá spoločnosť, v ktorej žijú a formuje ich osobnosť. Mali by si to uvedomiť všetci dospelí ako celok, či sú to matky, otcovia, učitelia, či opatrovníci detí. Veď nie nadarmo sa hovorí, že najlepšou výchovou dieťaťa je vlastný príklad dospelého.